Odsúdený
Dnes, po návrate domov som zistil, že som zabudol na ten veľký deň. Dnes prebehol súd voči mojej osobe a ja som sa ako obvykle nedostavil. Dôkazov bola celá hromada a voči rozsudku sa nemožno odvolať. Usvedčujúce boli hlavne svedectvá potomkov vymrelej populácie. Bol mi vymeraný trest na doživotie s ohľadom na krutosť mojich činov, na samotku. Som veľmi rád, že spravodlivosť zasa zvíťazila, že súdia vždy len bezchybní ľudia, ktorí sa nemôžu pomýliť. Pretože by to bol veľmi zlý pocit keby ma odsúdili neprávom. Pomaličky sa chystám na výkon svojho trestu. Dúfam, že za čas trestu si stihnem uvedomiť, čo som to vlastne spravil. Poriadne zalovím do pamäte, aby som si spomenul na slová, ktoré som nikdy nepovedal. Stále mi však zostáva hrejivý pocit pri srdci, že každý svedčil len pre moje dobro. Veď kto by mi v tomto krásnom a bezchybnom svete už len chcel zle. To ja som tu zostal ten posledný, ktorý kazí genetický kód svojou chamtivosťou a skazenosťou. Idem len tam kam patrím.