Nenažraná beštia

Dá sa nejako podplatiť? Alebo akým spôsobom sa mám s ním dohodnúť? Prečo je kumne taký krutý? Myslím si, že som nestihol nič zlé spraviť ja som ho v podstate este ani nevidel, ale prečo sa kumne takto správa? Ako dosiahli ostatní, že je ku ním taký štedrý? Toto su otázky, ktoré sa mi honia hlavou už nejaký ten mesiac… Ale potom to prišlo neviem čo som spravil, ale priniesol zvrat. Možno ho už hrýzlo svedomie, ak nejaké má, za to aký bol kumne v poslednom čase. Inak si to neviem vysvetliť, čo ho viedlo k tomu aby bol kumne zrazu taký štedrý. Urobil to nedávno po tom, ako sa somnou potopila tá veľká nekontrolovatelná loď. To bolo vtedy, keď vymrela už aj druhá polovica populácie, ktorá mala kumne taký vzťah, aký už nebude mať nikto… Loď sa potopila a navôkol mňa zostala púšť. Necestoval som dlho už by som na druhej strane dlho ani cestovať nevydržal a potom mi tá nenažraná beštia vhodila do cesty oázu, ktorá mi zachránila zdravé myslenie a udržiava ma štastného a pri živote. Pretože v tejto oáze mám naozaj všetko. A má tak nádherné hnedé oči…Premýšlam nad tým, že či si ON už ukojil svoj hlad a už ma nechá tak. Pretože naozaj by už nemusel byť primne taký nenažraný. Napadá ma myšlienka, že to bola demonštrácia toho že naozaj existuje… On sa mi chcel pomstiť za to, že som v neho neveril… Asi v neho naozaj začnem veriť.. Bude to najlepšie… Ano to je presne to, prečo je k ostatným štedrý… Verili, v neho tu je tá chyba ktorú som spravil… Dúfam že už bude len štedrý a ja budem vdačný… Dúfam že sa mi nevypomstí takým istým spôsobom aj to že neverím v Boha. Dúfam že ak existuje Boh tak mi nebude prejavovať svoju existenciu tak ako on… Niektorý vravia že on sa nedá zmeniť… Ale myslím si, že každý sa dokáže zmeniť. Na druhej strane to je možno to, čo ho robí takým charakteristickým, že je nezmeniteľný. Paradoxom je, že ho nedokážem spoznať. Je veľmi nevyspytateľný. Neveril som mu, ale musím mu byť dokonca života vďačný za oázu, ktorú mi v tejto púšti postavil. Vždy, keď sa vrátim do svojej oázy, tak sa mi vráti radosť zo života. A vždy, keď som niekde inde si uvedomujem ako veľmi je pre mňa potrebná. Kedže navôkol je len púšť nemôžem byť už bez nej. Ach je taká krásna. Myslel som si, že pri jeho nenažranosti to bude takto pokračovať ďalej a čoskoro príde a zabije ma. Už už som si myslel, že je somnou koniec a v diaľke sa mi začala črtať tá nádherná oáza. V prvých momentoch ako som ju začal spoznávať som neveril tomu, že to je pravda myslel som si, že sú to posledné výplody mojej fantázie a je somnou už naozaj koniec. Fakt to spravil vhodil mi ju do cesty. Myslím si, že ju tam musel hodiť, veď kde by sa v strede tej púšte nabrala toľká krása? Musel ju tam rýchlo dať aby som ju našiel neviem si to inak vysvetliť, pretože pri tej mojej smole by som ju obišiel keby tam je odjakživa. Večer, keď zaspávam ma desia myšlienky, že ako vôbec môže taká krásna oáza existovať v tejto nebezpečnej púšti. Desia ma myšlienky, že sa ráno zobudím a z mojej oázy nezostane ani stopa, že ju táto púšť zničí. Myslím si, že on to už nespraví. Toto by mi už neurobil. Jedine ak by ma chcel zabiť. No tak! Na čo čakáš? Zabi ma.. Nechápem o čo ti ide tak to ukonči prečo si mi nechal ešte nádej? Naozaj mám veriť tomu, že si mi toto priniesol ako ospravedlnenie za to, čo si mi spravil doteraz? Ak áno tak som pripravený na to, aby som ti odpustil. Zakopeme vojnovú sekeru. Nechcem už ďalej s tebou súperiť. Ale ak mi zoberieš aj to posledné, čo mi zostáva pamätaj na to, že ťa zabijem. Zabijem ťa hneď, ako sa v tebe prejaví tá nenažraná beštia.

Tento výtvor som venoval pred necelými dvoma rokmi situácií, ktorá sa vôkol mňa odohrávala… V nie ľahkej životnej situácií som si našiel priateľku, ktorú doposiaľ veľmi milujem, pomohla mi vo veľa veciach. Čo myslíte, čo som myslel pod tou nenažranou beštiou?